adbaka

Pomaly otváraš oči a vidíš len…
po sladkom snívaní miznúci sivý tieň.
Káva a cukor, horko-sladký mok.
Povzdychneš si znechutene ,, Zas je tu pondelok,,

Ďalšie ráno horšie, ako to predošlé.
Myšlienka do tela povel ti prepošle.
Nútiš sa snaživo udržať s časom krok.
Tešíš sa až skončí rutinný utorok.

Budík ti oznámi ,, Ďalší deň sa blíži! ,,
Hladina nechuti o stupeň sa zvýši.
Znova vstať a bežať, náhliť sa treba.
Stereotyp života. Ulietaná streda.

Zrkadlo sleduje tvoj pokus o úsmev.
Nálada je zjavná – mizne ti z očí hnev.
Slávnostne sleduješ, ako sa deň kráti.
Ani sa nenazdáš a štvrtok sa stratil.

Deň plný elánu, šťastia a radosti.
Krásny deň bez stresu. Je tu deň bez zlosti.
Do ucha šepká ti nádherný sladký hlas.
,, Konečne priateľu, máme tu víkend zas,,