adbaka

V zrkadle hľadáš minulosť dávnu.
Prítomnosť snažíš sa pred svetom zamknúť.
Dívaš sa do tváre, nespoznávaš seba.
Šediny sťa závoj šedý. Vek ukryť sa nedá.

Prezeráš si vrásky, ovisnuté viečka.
život, ten sa kráti. Dohasína sviečka.
Jemný náznak krásy zrkadlí sa nežne.
Nič sa už nevráti. Dni sú ti tak tesné.

Iná krása dnes už v zrkadle sa pyšnie.
Ako nežný brečtan životom sa vinie.
To len oko znalca ocení tú krásu,
ktorá odolala životu a času.

Pozri sa na nebo, kde sa hviezda stráca.
Ako jas tej hviezdy, žiari tvoja krása.
Si náruč pre vnukov, si pieseň bez mena.
I keď krehká, stará. Však stále krásna žena.

Ten titul obhájiť dokážeš tak hravo.
Však koľko úsilia to teba samú stálo?
Rozdala si všetko, čo si v duši mala.
Odmenou ti bude navždy titul ,,Dáma,,