adbaka

Kamenné nádvorie, plné nemých tieňov.
V skalných múroch slávnych dejín, prebýva len vietor.
Náznak starej, zašlej slávy. Pomník časov dávnych.
Lemovaný vôňou ruží. Miesto činov slávnych.

Pyšná veža času vekov ticho odoláva.
Rozpadnutá stará studňa svedectvo vydáva.
Pavučinou opradené príbehy ukrýva.
Prečítať ich môže len ten, kto sa dušou díva.

Zatvor oči. Zľahka dýchaj. Minulosť sa objaví.
Hlahol zvonov starodávnych históriu vyčarí.
Nádvorie sa zmení v dobu vekov dávno minulých.
Fantázia dá ti príbeh, len si vyber jeden z nich.

Otvorenou mysľou príjmi históriu poloprávd.
V okamihu môžeš byť Kráľ,  žobrák, zlodej, ba i kat.
Ak chceš prestať ďalej snívať, otvor oči, pravdu zrieš.
Minulosť je v tieni skrytá. Nahliadnuť však do nej smieš.

Nechaj plynúť fantáziu prúdom času v ruinách.
Príbehy ťa nepoznačia. Nepocítiš bôľ a strach.
Vietor spieva ako pevec. Vánkom pieseň sprevádza.
A ty, plný ilúzií z nádvoria preč odchádzaš.